Primátor privítal prvého Prešovčana roku 2010

Každá mala svojho prvého novorodenca, plus prvé dieťa v rámci Prešovskej nemocnice vôbec, ale to, na čo sa MsÚ už tradične zameral bolo prvé prešovčiatko roku 2010, tj. s trvalým pobytom na území Prešova. Hneď prvý pracovný deň nového roku sme netrpezlivo očakávali telefonát z matriky, aby sme naplánovali návštevu malého Alexandra Kulhánka, ktorý sa ako prvý Prešovčan narodil o 9.25 hod. ráno. Po príchode do pôrodnice sme sa obrátili na personál s prosbou o návštevu prvého Prešovčana, keď nám ale na malé prekvapenie bolo oznámené že prvý bol Tomáško Maňkoš. Trochu sme sa nepochopili, keďže Tomáško pochádza z Fintíc a nie je to teda dieťa, ktoré hľadáme. Po preverení, že prvým Prešovčanom je naozaj Alexander nás prepustili z úvodnej kontroly a sestrička na chodbe nás zaviedla k dverám prvého dieťaťa. Primátor dal mladej sympatickej mamke kvety, zablahoželal jej a po krátkom rozhovore sme si vyfotili aj nádherného spiaceho drobčeka v postieľke, ktorému sme odovzdali aj 300 € ako symbolický darček pre ľahší vstup do života. Následne sme ale až pri odchode zistili, že dieťatko ktoré sme navštívili bol malý Tomáško. Primátor sa teda rozhodol vrátiť sa na úrad, pripraviť ešte jednu kyticu a finančnú hotovosť tentokrát už zo svojho platu aj pre druhú mamku, aby nebol nik ukrátený a zavolať jej priamo že prídeme popoludní, aby opäť nedošlo k zámene. A tak sme sa snažili zistiť číslo na mladú pani Kulhánkovú. Po telefonáte na novorodenecké oddelenie so žiadosťou na personál o číslo na mamu prvého Prešovčana (pani tá a tá, dieťa to a to, izba číslo tá a tá) sme obdržali mobilný kontakt, no po zistení, že je opäť na mamku malého Tomáška sa už primátor P. Hagyari rozhodol malého Alexandra vypátrať na vlastnú päsť. Telefónne číslo nám nakoniec zistila samotná pani Maňkošová a po skontaktovaní sa s Alexovou mamou sme sa konečne dostali do tej správnej izby k prvému Prešovčanovi. Ani on v sladkom popoludňajšom spánku netušil, aký frmol sa okolo neho dial. Primátor zablahoželal mladej sympatickej mamičke, odovzdal jej darček a s na margo drobných omylov personálu s úsmevom skonštatoval: „Hlavne že sme ho našli. Kiež by sa stávali len takéto průsery“. Bábätká sú každopádne zdravé, krásne a s chlapskými mierami:
Tomáško – 3,2 kg, 50 cm
Alexander- 2,66 kg , 49 cm
Obom patria srdečné blahoželania z mestského úradu a veríme, že ich bude šťastie sprevádzať po celý život.

Iveta Adamová